Červenec 2011

[8/7/2001] Life is shit.

8. července 2011 v 11:08 | Carrie [E.189T] |  Diary








"...So how come when I reach out my finger, It feels like more than distance between us."
Vždy, keď mám pocit, že sa niečo lepší, tak si potom uvedomím že to vlastne ani nebola pravda. Jeden deň sa cítim ako najšťastnejší človek na svete a potom sa dozviem niečo, čo ma zrazí na kolená. Ako napríklad dnes, začala som sa dostávať z niečoho, čo sa úplne dosralo A že stratiť 3 priateľov behom pár dní nie je žiadna prdel, ešte k tomu keď vám na nich záleží a vďaka ľudom, ktorých mám okolo seba som sa cítila šťastná Teda, aspoň som necítila takú prázdnotu. A teraz, sa dozviem že drahý Tom má asi dievča? Nie, že by mi to vadilo, ja mu to tak strašne želám. Ale aj tak to celkom zabolelo. Teraz už neviem, či má vôbec zmysel písať nejaké poviedky, pretože popravde ja ich už nemám pre koho písať. Raz mi jedna osoba povedala, že by som mala písať sama pre seba, že mi to ide. Lenže načo? Keď už sama s toho nemám žiadne potešenie? Keď už nemôžem snívať? Načo mi to je? Aby som si zbytočne ubližovala? Príde mi to len ako týranie samej seba. Áno, robí mi to radosť ale príde mi, že toto je krok do predu a že by som sa proste mala pohnúť ďalej, ale už bez neho/nich. Aj tak už sa o nich nemám s kým porozprávať A to ako vážne. A nechce sa mi moje myšlienky neustále dusiť v sebe, a potom si vyrevávať do podušky ako taká 12 ročná pubertiačka Nič proti vám ženy. :) Proste, mám skoro 18 a mala by som sa s tohto pohnúť ďalej. Dal mi toho hrozne moc Aj všetci ostatný. Mala som najlpešiu kamarátku, ktorú som síce nespoznala vďaka nim ale spojovali nás skoro krásne tri roky. Spoznala som veľa super ľudí, mala som nápady na písanie a zažila som dva úžasné koncerty na ktoré nikdy nezabudnem A to ako fakt, pamätám si z nich každý detail :). Ale myslím, že by som si konečne mala ísť za svojími snami, viac sa učiť, a potom sa proste odstahovať bez ohľadu na to, či tam bude alebo nie. Mne stačí to, že dýcha a že je šťastný. Neviem, ako to bude. Asi len dopíšem poviedky, ktoré mám rozpísané a potom už asi proste nič nenapíšem. Cez školu na to asi moc času mať nebudem a teraz cez prázdniny to tiež nevyzerá nejak rúžovo, ale nechcem to nejak zbytočne naťahovať. Možno názor zmením, aj keď ešte aj tak nie som plne rozhodnutá, či čo tak bude. Proste to tak vidím teraz. Uvidí sa. Dúfam že ešte v priebehu dneška vám sem pridám ďalšie diely, plus mám rozpísanú jednu novú poviedku, ktorá bola pre Carol a píšem ju už asi rok. No venovanie tam meniť nebudem, nechám to tak ako to má byť pretože som to predtým tak chcela. Ale nič nesľubujem. :) Ľúbim vás srdiečka moje. <3


OTÁZKY SEM!